Považujem za celkom legitímne protesty v islamských krajinách proti importu západnej kultúry na stredný východ a vôbec do celého arabského sveta. Islamské krajiny majú svoju kultúru, zvyky a spoločnosť, ktorej pravidlá sú nastavené odlišne od tej našej. Je prirodzené, že si každý chráni svoju kultúru. Stále to však ostáva problémom islamského sveta. Je na ňom, aby presvedčil ľudí, že tá jeho kultúra a náboženstvo sú lepšie ako tie naše.
Nerozumiem ale hysterickým záchvatom predstaviteľov islamských krajín proti karikatúram uverejneným v médiu na území Európy. Keď už tak veľmi chcú, aby sme chápali ich kultúru, tak by to mohli pre zmenu urobiť aj oni. Naša súčasná kultúra je totiž postavená na slobode slova a diskusiu na tému smiech sme vďaka Ecovmu Menu ruže posunuli na úroveň stredoveku. Iste, môžeme sa pýtať, či je karikatúra vtipná, trefná alebo len nechutná, ale to je všetko. Právo na slobodu slova máme deklarovanú ústavou a to by mohli skúsiť všetci ajatolláhovia pochopiť.
Príde mi detinské rozzúriť sa na základe toho, čo si o mne myslia iní, pretože si myslím, že moja reputácia stojí hlavne na mne samom. To by však bolo ešte celkom únosné a znesiteľné, keby to neboli práve krajiny, v ktorých sa zvyknú ako argumenty používať samovražedné atentáty, svätá vojna a kde tresty za banálne prečiny sú ukameňovanie alebo odseknutie ruky. Ak totiž práve takýto ľudia nemajú nadhľad a zmysel pre humor, takto nie je smutné, ale hlavné nebezpečné.